PODLAHOVÉ VYKUROVANIE

V čom je rozdiel?

Úlohou kúrenia v budovách je dodať dostatočné množstvo tepla do miestnosti tak, aby sme sa v nich cítili príjemne, aby sme mali dobrú tepelnú pohodu. Ideálne rozloženie teploty vzduchu v miestnosti je také, ak máme vo výške hlavy cca o 2-4°C chladnejšie než pri nohách. Jednoducho povedané: nohy v teple a hlavu v chlade, s čím väčšina z nás súhlasí, pretože najčastejšie nachladneme ak prechladneme od nôh.

Pri podlahovom vykurovaní má podlaha teplotu cca 26°C. Teplo z podlahy sa odovzdáva do miestnosti najmä sálaním. Je to pocit veľmi podobný ako keď nás ohrieva Slnko aj keď je chladný deň alebo ak stojíme pri otvorenom ohni. Teplo sálajúce z podlahy zvýši teplotu predmetov v miestnosti a od nich sa pomaly ohrieva vzduch. Podlaha je najteplejšia a celý priestor je vyhrievaný rovnomerne s tým, že smerom k stropu vzduch postupne chladne – čo je takmer ideálny stav.

Pri vykurovaní radiátormi ohrievame vzduch okolo neho a keď je ohriaty začne stúpať k stropu, čím dá do pohybu studenší vzduch, ktorý sa pri podlahe prichádza ohriať od radiátora. Ak sa chceme v takomto priestore cítiť príjemne, potrebujeme ohriať celý objem miestnosti tak, aby sme pri nohách mali aspoň 20°C, čo však znamená, že čím pôjdeme vyššie smerom k stropu, bude vzduch teplejší. Rozloženie teplôt má teda k ideálu ďaleko.

Kde všade je vhodné podlahové vykurovanie?

Pri podlahovom vykurovaní je vykurovacím telesom podlaha, ktorej teplota z hľadiska hygienického a zdravotného môže dosahovať maximálne teploty cca 29-35°C. Touto maximálnou povrchovou teplotou máme vlastne obmedzený tepelný výkon podlahového vykurovania.  Z tohto vyplýva, že podlahové vykurovanie môžeme inštalovať len do takých miestností, u ktorých je únik tepla menší než množstvo tepla, ktorá je nám schopné dodať podlahové vykurovanie.

Na druhej strane vieme, že náklady na vykurovanie už dnes nie sú zanedbateľnou položkou v našom rozpočte. Aj z tohto dôvodu sú dnešné novostavby postavené s materiálov zabraňujúcich v čo najväčšej miere únikom tepla z miestnosti. Naopak majitelia domov postavených v 70-80-tych rokoch minulého storočia alebo aj skôr sa snažia rôznymi dodatočnými úpravami ako sú výmena okien, vonkajšie zateplenie obvodových stien znížiť úniky tepla. Takýmto zásahom sa stávajú tieto domy takmer rovnocenným partnerom novostavieb.

Môžeme teda povedať, že podlahové vykurovanie je vhodné ako jediný zdroj tepla v miestnosti do takmer každej novostavby a takmer do každého domu, na ktorom sme spravili opatrenia zabraňujúce nadmerným únikom tepla.

Sú však miestnosti, kde to nemusí vždy platiť. Typickým príkladom sú kúpeľne. V tejto miestnosti potrebujeme mať čo najteplejšie, pričom je tu zvyčajne malá plocha podlahy, ktorej teplota nesmie prekročiť 33°C. Zameniť podlahové vykurovanie za iný typ kúrenia by však nebolo rozumné. Podlahová krytina je to väčšinou keramická dlažba, na ktorú stúpame bosou nohou. Podlahové vykurovanie je pre tento typ miestnosti ideálne. Vhodnejšie je doplniť chýbajúce teplo napr. rebríkovým vykurovacím telesom, ktoré môže byť v kúpeľni aj ako dekoračný prvok.

Podlahové vykurovanie verzus povrchová krytina

Logickou požiadavkou na podlahovú krytinu je, že musí čo najlepšie prepustiť teplo. Z tohto dôvodu je najvhodnejšia keramická dlažby, ktorá dobre vedie teplo. Na podlahové vykurovanie môžeme položiť aj laminátové alebo drevené parkety, avšak iba také, ktoré sú na to výrobcom parkiet doporučené. Ich hrúbka by nemala presiahnuť 10 mm. Pri laminátových parketách by to mali byť parkety s priamou lamináciou (tzv. melamínové). Drevené parkety musia mať stabilný základ z materiálu, ktorý sa vplyvom teploty nedeformuje – vhodná je napr. brezová preglejka alebo HDF doska. Nášľapná vrstva by mala byť vyrobená z tvrdých drevím ako sú napr. exotické dreviny, orech, dub a pod..